No. A teraz sociálne okienko. Nepíšem ho preto, aby sa tu spustili nejaké kecy o tom, aká som či nie som. Píšem ho z iného dôvodu.Bola som v lekárni po lieky kamarátovi. Predo mnou v rade stála starká, s receptom a kartičkou poistenca v ruke. Tenkým hláskom sa spýtala lekárničky, koľko tie lieky budú stáť. "12,60" - znela odpoveď. "Koľko? 2,60?" - spýtala sa nahluchlá babka. "Nie, teta, nie 2,60, ale 12,60." Starká zostala stáť, sklonila hlavu. V ruke ten recept a kartička poistenca. "Tak čo, chcete tie lieky?" - spýtala sa už nevrlo lekárnička. Stará pani sa len potichu otočila, povedala ďakujem a pomaly vyšla von. Zaplatila som svoje lieky a keď som vychádzala pred lekáreň (na poliklinike na Mýtnej), našla som ju sedieť na stoličkách, čo tam sú a plakať. Potichu, poriadne sa zadúšajúc. "Pani, čo sa deje, potrebujete pomôcť?" -pýtam sa. "Nie, ďakujem, len som si prišla vybrať lieky a nemôžem si ich dovoliť." Plač. Áno. Možno som hlúpa, naivná a možno kompletne debilná, keď sama s R. pomaly nemám čo žrať. Ale tých hlúpych 12,60 eur, ktoré som s ňou pri okienku za lieky zaplatila, bolo dobre využitých. Pani sa rozplakala opäť, tentoraz ale asi z vďaky. Pýtala si odo mňa adresu, že ona si niekde požičia a tie peniaze mi pošle. Odmietla som. A MOJA OTÁZKA AJ DÔVOD, PREČO TOTO TU VLASTNE PÍŠEM JE: AKO MÔŽE TENTO NÁŠ SOCIÁLNY ŠTÁT, ŠTÁT, PRE KTORÝ STARÍ ĽUDIA PRACOVALI X ROKOV, AKO MOHLI VŠETKY TIETO VLÁDY, KTORÉ TU OD SOCIALIZMU BOLI, AKO MOHLI DOPUSTIŤ, ŽE SI STARÁ PANI NEMÔŽE DOVOLIŤ KÚPIŤ LIEKY??? KTO MI TOTO VYSVETLÍ? VY, PÁN FICO, VY, PÁN MEČIAR, VY PÁN DZURINDA, VY, PANI, RADIČOVÁ? KDE SÚ VŠETKY NAŠE PENIAZE, KTORÉ SA TU ROZDRBÁVAJÚ HOROM-DOLOM???? DOKEDY EŠTE TOTO VŠETKO, ČO SA V TOMTO ŠTÁTE DIALO, DEJE A BUDE DIAŤ, BUDEME MY, OBČANIA TOLEROVAŤ???
